Spomienky na Čiernu Horu

Autor: Milan Černický | 16.3.2011 o 21:57 | Karma článku: 5,80 | Prečítané:  1511x

Dnes som sa prehrabával v starých fotkách na počítači a našiel som fotogalériu z minuloročnej dovolenky v Čiernej Hore. Pred cestou do tejto Balkánskej krajiny som mal predsudky... Avšak vďaka internetu sa má možnosť človek o krajine dozvedieť viac.

Základné info: oficiálne platidlo - EURO (Euro používajú za národné platidlo ako jediná krajina, ktorá nie je členom EÚ) - takže žiadne starosti s výmenou peňazí a ubytovanie v oblasti Národného parku Durmitor nie je potrebné rezervovať dopredu. Čo viac treba - už len vybrať vhodný termín, naplánovať cestu a ide sa...

S tou cestou to bola lotéria. Naše putovanie začalo v Košiciach, smerom na Miškolc, Budapešť, Szeged cez Belehrad, Čačak, Prjepolje smerom na severozápad Čiernej Hory. Po 15 hodinách cesty sme zakotvili v dedine Žabljak, ktorá je podľa všetkých bedekrov "vstupnou bránou" do NP Durmitor (mali pravdu :)).

S nájdením ubytovania tam nebol veľký problém - dokonca tam celkom dobre fungovalo Turistické inofrmačné centrum. Slečna plynulou angličtinou /staršie ročníky by mohli kľudne oprášiť ruštinu/ nám ponúkla na výber niekoľko možností ubytovania, z ktorých sme si vybrali útulnú chatku na okraji dediny s krásnym výhľadom na hory.

Nasledovali 3 dni turistiky, kde sa nám podarilo nakoniec zdolať aj najvyšší vrch - Bobotov kuk (2534 m.n.m.). Turistika v Durmitore je príjemná, turistické chodníky sú viac menej značené (všetky jednou farbou - červenou). V Žabljaku sa nachádza niekoľko off-road taxíkov, ktorými sa môžete odviezť na opačnú stranu NP, odkiaľ je možné realizovať turistické výstupy krížom cez celý NP.

Čo nás prekvapilo vysoko v horách - tak to bol salaš a divo žijúce kone. Na salaši sa dal kúpiť syr, mlieko, žinčica... K tým koníkom - vyzerali nádherne, ale nedoporučujem približovať sa k nim (on by ťa kousnul).

Z tak krásnej prírody sa nám trochu ťažko odchádzalo smerom na juh k moru. Nakoľko sme nemali nič rezervované, zvolili sme stratégiu, že budeme hľadať miesto, ktoré sa nám bude páčiť a tam pohľadáme nejaké ubytovanie. Lokalitu sme po nejakom hľadaní našli - mestečko Sv. Štefan. Nakoľko bola nedeľa podvečer, mali sme trochu problém s nájdením voľného ubytovania za rozumnú cenu. Nakoniec, po nejakých 2 hodinkách obehovania sa nám niečo podarilo nájsť. V pondelok však nás už miestni oslovovali s ponukou ubytovania (takže nabudúce bude potrebné vybrať lepší deň na presun k moru).

Cestu späť sme volili po Jadranskom pobreží s prenocovaním v Chorvátsku a malou zastávkou na Plitvička jezera. Musím uznať, že chorvátska diaľnica je oveľa vhodnejšia na cestovanie, než lokálne cesty v Srbsku.

V prílohe prikladám aj zopár /podľa mňa/ najzaujímavejších fotiek z tejto dovolenky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?