Norsko I.

Autor: Milan Černický | 27.7.2011 o 21:10 | (upravené 28.7.2011 o 22:49) Karma článku: 6,98 | Prečítané:  2031x

Nórsko - krajina opradená bájnou históriou Vikingov, zvláštnych úkazov v podobe fjordov, polárneho dňa, polnočného slnka a úžasnej prírodnej scenérie... Aj tieto dôvody zavážili, prečo sme sa rozhodli túto krajinu navštíviť a stráviť v nej niekoľko úžasných dní.

Cieľom našej "expedície" bolo prejsť Nórsko od juhu až po samý sever a navštíviť zopár národných parkov.

Cestu sme volili z Košíc cez Katowice, Hamburg až na sever Dánska do mestečka Hirtshals odkiaľ sme sa trajektom spoločnosti Color Line preplavili do nórskeho Larviku, kam sme dorazili o druhej hodine v noci.

Color Line

Po asi dvojhodinovej ceste sme z Larviku dorazili do Osla, kde sme si dali krátku prechádzku "nočným" mestom (bolo dosť vidno, na to že bolo okolo 4.00). Okolo piatej hodiny nadránom sme zavítali do Vigeland parku, ktorý je známy desiatkami sôch a súsoší ľudí v Evinom rúchu. Pán Vigeland kreatívnym spôsobom dokázal zachytiť ľudí v rôznych pózach.

Vigeland Park

Vigeland Park

Vigeland Park

 Po tejto rannej prechádzke sme sa vydali smerom na sever do Lillehammeru, kde nás čakalo upršané a zamračené počasie. V sprievodcoch, ktorých sme si zaobstarali pred touto dovolenkou sme sa dočítali, že práve máj a jún sú mesiace s najnižším úhrnom zrážok v Nórsku. Výnimka však potvrdzuje pravidlo! Tento jún bol v Nórsku extrémne mokrý. Dokonca v niektorých oblastiach (okolie NP Rondane a NP Jotunheimen) boli dosť výrazné zaplavy a cesta E6 - hlavná tepna spájajúca Oslo so severom - bola v niektorých miestach uzavretá a doprava presunutá na lokálne obchádzky.

Lillehammer

 LILLEHAMMER

Počas tretieho dňa nášho cestovania sme sa zastavili v mestečku Lillehammer - dejisku zimnej olympiády z roku 1994. Mesto nás privítalo návalom dažďových kvapiek a milým prekvapením v podobe toho, že v meste neboli cesty (hlavná, vedľajšia) označené predmetnými dopravnými značkami... Po prejdení prvých dvoch križovatiek si človek začne uvedomovať, že zdanlivo, aj keď si myslí, že je na hlavnej ceste, musí dávať prednosť vozidlám prichádzajúcim z prava. Naším cieľom v Lillehammeri bol areál skokánskych mostíkov.

Lillehammer

NP Jotunheimen a NP Rondane

Predpoveď počasia na nasledujúce dva-tri dni hovorila o menšom výskyte zrážok, tak sme to využili na turistiku v dvoch národných parkoch - NP Jotunheimen a NP Rondane.

Výstup na Galdhøpiggen

Prvý výšľap sme realizovali na najvyšší vrchol Škandinávie - Galdhøpiggen (2469 m.n.m.). Túru sme začínali z chatovej základne Spiterstulen, ku ktorej sa dá dostať cestou so štrkovým povrchom, ktorá bola ale vo veľmi dobrom stave. Táto cesta je však spoplatnená, ale na nórske pomery za lacný peniaz (50 NOK) sa dostanete až priamo pred chatu. Výstup v trochu sychravom počasí, ktoré sa vo vyšších polohách zmenilo na sneženie nám trval približne 5,5 hodiny. Škoda, že kôli sneženiu a oblačnému počasiu sme z hora nič nevideli :(. Cesta dole trvala iba niečo vyše 3 hodín, nakoľko bolo  možné využiť pozostatky snehovej pokrývky a gravitácie na rýchlejší spôsob dopravy smerom dole. Cestou späť, vo výške asi 1200 m.n.m., nás prekvapili voľne sa pásuce ovce... Zaujímavé bolo, že takýto spôsob chovu oviec v Nórsku je bežný a ovce môžete stretnúť kdekoľvek, niekedy aj ležiace v strede cesty.

NP Jotunheimen

NP Rondane

Druhou zastávkou našej turistickej časti bol NP Rondane, ako "základňu" sme volili malú dedinku Mysusæter, ktorá je považovaná za vstupnú bránu do NP Rondane. Zo samotnej obce je možné po zaplatení poplatku 15 NOK prejsť ešte asi 4,5 kilometrový úsek autom na parkovisko. Odtiaľ je potrebné už spoľahnúť sa na vlastné sily a pokračovať cestou k chate Rondvassbu, odkiaľ je možné realizovať niekoľko výstupov na okolité vrcholy.

Rondvassbu

Po prechádzke v NP Rondane sme sa presúvali na pobrežie pozrieť prvé fjordy...

To už však v ďalšom blogu :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?