Norsko V. - Laponsko a Nordkapp

Autor: Milan Černický | 8.8.2011 o 6:20 | Karma článku: 9,92 | Prečítané:  2698x

Dnes sa dostávame na záver nášho putovania Nórskom. Ostáva nám teda prejsť cez Tromso a Altu až na najsevernejší bod Európy. Nad Lofotamy sa krajina postupne mení na skôr planinatú s nízkou vegetáciou a skoro žiadnými stromami. Na strane druhej - tieto podmienky sú vhodné pre život sobov, ktoré sa v tejto oblasti nachádzajú v hojných počtoch.

Naše putovanie z Vesteralov teda smerovalo cestou E10 a následne E6 až do mestečka Nordkjosbotn, kde sme odbočili na cestu E8, smerom na Tromso.

Čo sa týka cesty E8 - táto cesta vedie zo severu Nórska (Tromso), popri Nórsko-Švédskej hranici až k fínskemu Turku na juhu krajiny. Práve severná oblasť v prihraničnej oblasti týchto troch severských krajín sa nachádza oblasť Laponska (Lappland), ktorú obývajú prevažne pôvodní obyvatelia - Sámovia. Často týchto ľudí nazývajú Laponcami, avšak oni tento názov nemajú radi - preto odporúčam nazývať ich Sámovia. K samotným Sámom sa dostaneme ešte v závere cestopisu.

Tromso

Tromso - najsevernejšie univerzitné mesto sveta, alebo aj "Paríž severu". Tak aj takýmito prívlatkmi sa dá opísať toto mestečko. Samotné mesto sa rozprestiera na jednom menšom ostrove, ktorý je spojený s pevninou asi kilometrovým mostom.

Tromso

Ako som bol spomínal - je to najsevernejšie univerzitné mesto sveta... samotné univerzitné mestečko sa nachádza na východnej strane ostrova. Na fotke je to v ľavej časti za loďou... Ináč, okolie Tromsa je veľmi zaujímavé - dookola samé kopce, čo umožňuje realizovať celkom zaujímavé výstupy (škoda, že sme už nemali veľa času na nejaký výšľap...)

Tromso

Cez samotný most sa dostanete do centra mestečka, ktoré je veľmi príjemné. V samom centre je pešia zóna plná obchodov a kaviarní a na jednom námestí sa nachádza ja menší trh.

Trh v Tromso

Na trhu viete kúpiť kadejaké morské príšery, ale aj oblečenie. Pozor však na ruských obchodníkov, ktorí ponúkajú za veľmi lacný peniaz (1/3 ceny oproti originálu) faikové nórske svetre... dokonca jeden mal aj nálepku svetrov z Dale.

Krátku prehliadku Tromsa sme ukončili prechádzkou okolo prístavu a na záver sme sa ešte zastavili odfotiť si uja Amundsena, ktorý práve z Tromsa realizoval svoju poslednú bádateľskú výpravu.

Prístav v Tromso

Roald Amundsen

Alta

Z Tromsa sme sa teda vybrali ešte severnejšie - smerom na Altu. Kôli skráteniu času a nabehaných km sme volili cestu E8 smerom na juh a asi po 30 km sme sa vybrali cestou č. 91, kde sme sa 2 krát naloďovali na miestny trajekt. V tejto časti krajiny, ešte boli celkom zaujímavé kopce.

kopce pri Tromso

V samotnej Alte sme strávili jednú noc. Po raňajkách sme sa vybrali do tunajšieho Alta Museum, ktorého expozícia je zapísaná v prírodnom a kultúrnom dedičstve UNESCO. V múzeu sa nachádzajú kamenné maľby, ktorých pôvod sa datuje až okolo roku 4.000 pred n.l. Múzeom vedie náučný chodník, okolo ktorého sa nachádzajú tieto kamenné maľby. V rámci vstupného dostanete brožúrku v ktorej je možné dočítať sa o týchto maľbach viac. Musím vám povedať, že niektoré interpretácie týchto kamenných malieb sú veľmi zaujímavé :D. Je to ako lotéria - buď tá maľba môže znamenať, to, ono alebo hento... tak si vyber. Ak náhodou ani jedno z toho, tak to môže mať ešte náboženský význam.

Alta muzeum

Alta muzeum

Alta muzeum

Alta muzeum

Alta muzeum

Alta muzeum

Súčasťou múzea bola ešte expozícia s archeologickými nálezmi z tejto oblasti. Časť expozície však bola venovaná aj nedávnej histórii. Bola zameraná na exponáty týkajúce sa sledovania polárnej žiary, ktorú je možné vidieť počas polárnej noci. Mňa samozrejme z tejto expozície najviac zaujal fotoaparát a statív, prostredníctvom ktorého bola vytvorená prvá fotografia polárnej žiary. Len pre zaujímavosť, predmetná fotka polárnej žiary bola vytvorená 8 sekundovou expozíciou.

Fotoaparat

Presun na sever

Po tejto prehliadke sme sa popoludní pesúvali smerom na najsevernejší bod Európy. Cestou sme prechádzali cez zaujímavé územie a menšie rybárske osady.

Rybarska osada

No, a potom to prišlo... Značka oznamujúca, že na ceste sa môžu nachádzaš soby dostala pod seba dodatkovú tabuľu, že je to platné na nasledujúcich 90 km :)

Najprv sme stretli jednu menšiu rodinku sobov (4 ks) hneď pri ceste.

Soby

O zopár km ďalej sme zase raz stretli ďalšie menšie stádo sobov pasúce sa tiež hneď popri ceste.

Soby

Až to skončilo tak, že nám pobehovali popred auto...

Soby

Koncentrácia týchto zvieratiek v celej oblasti Laponska je dosť výrazná, preto treba si na tieto stvorenia dávať pozor, nakoľko radi sa prechádzajú po cestách...

Nordkapp (alebo marketingovo najsevernejší bod Európy)

Po prejdení asi 230 km z Alty sme sa dostali do blízkosti Nordkappu. Ono otázkou je, či práve Nordkapp je najsevernejšou časťou Európy, nakoľko sa nachádza na ostrove, ktorý je s pevninou spojený asi tak 6 km podmorským tunelom (na ktorom sa vyberá mýto - 192 NOK jedným smerom - auto s dvomi pasažiermi).

Aj keď by sme teda nebrali do úvahy vyššie uvedenú otázku o tom, či berieme do úvahy ostrov ako súčasť samotného kontinentu, tak samotný Nordkapp nie je práve najsevernejším bodom tohto ostrova!

Je ním Knivsjelodden, výbežok vzdialený o necelú jednu minútu severnejšie ako Nordkapp. Na toto miesto je možné sa dostať iba po vlastných, takže pre nemeckých, talianaských, japonských a iných dôchodcov je to nezaujímavé, nakoľko na Nordkapp sa vedia dostať pohodlne autom.

mapa

My sme si ale zvolili tú pešiu túru. 18 kilometrovú vychádzku (9 km tam jedným smerom) sme začali niekedy po 22.00 hodine. Túrou nás, ako ináč, sprevádzali soby.

Soby

Soby

Asi tak pol hodinu pred polnocou sme mali takýto výhľad.

Polnocne slnko

Na samotný najsevernejší bod - Knivsjelodden - sme dorazili desať minút pred jednou hodinou po polnoci, kde nás čakal samoobslužný bufet - vyberať bolo z čoho :) Zopár druhov alkoholu, musli tyčinky, cukríky a pod.

Bufet na najsevernejšom mieste Európy

Obloha nad nami bola celkom zatiahnutá, takže pozorovanie polnočného slnka sa v našom prípade nekonalo. Zbalili sme si veci a vydali sa teda smerom späť k autu, až zrazu sa na 10 minút roztrhali mraky a bolo možné spraviť niekoľko fotiek.

Polnocne slnko

Polnocne slnko

Tieto dva zábery vznikli asi tak o jednej v noci.

O trištvrte na dve sme už stúpali od morskej hladiny a obloha sa začala ešte viac roztrhávať. Trvalo to však len veľmi krátko.

Polnocne slnko

Z túry sme sa vrátili asi tak o 4.00 hodine ráno a dosť unavení... Tá polnočná prechádzka tundrou dá človeku trochu zabrať.

No ale keďže sme už boli neďaleko Nordkappu, tak sme sa tam ako všetci ostatní doviezli autom. Na naše počudovanie o štvrtej ráno sme už nikoho nestretli na pokladniach. Keďže boli rampy dvihnuté, tak sme vošli do areálu a odparkovali auto na parkovisku. Už z parkoviska bolo vidieť tú známu železnú zemeguľu. Btw. vstupné na osobu na Nordkapp je vo výške 245 NOK (cca 30 €).

Nordkapp

Po tomto zaujímavom polnočnom výlete sa nám o piatej ráno konečne podarilo dostať do spacákov a trochu si podriemať.

Cestu Nórskom sme ukončili nasledujúci deň v meste Karasjok. Toto mestečko je práve Sámskym centrom kultúry, spoločenského života ale aj politiky. V meste sídli aj Sámska televízia a rádio. My sme toto mesto zvolili za poslednú zastávku v Nórsku. Tu sme si dopriali aj "poslednú večeru". Na odporúčanie tety v TICu sme volili reštauráciu, ktorá sa nachádzala v areáli Hotela Rica, nakoľko tu pripravujú lokálne špeciality zo sobieho a losieho mäsa.

Restauracia

My sme okúsili takéto niečo.

Sobie a losie staeky

Sobie mäso

Po tejto výdatnej večeri za neskutočné peniaze sme ešte jednu noc prespali v Nórsku a potom nás už čakala len cesta domov cez Fínsko a Pobaltie... Asi tak 3000 km a čistý čas jazdy 40 hodín.

Dúfam, že som Vás týmito riadkami veľmi nenudil...

Na záver by som ešte chcel jednu poznámku... Určite odporúčam Nórsko ako krajinu, ktorú sa oplatí navštíviť, aj keď v súčasnej dobe sa o nej diskutuje v negatívnom svetle vplyvom útokov jedného extrémistického šialenca. Bohužiaľ, pre jedného "blbca" trpí celá krajina!

Priatelia, dočítania pri nejakom ďalšom blogu!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?