Spomienky na Čiernu Horu

Autor: Milan Černický | 16.3.2011 o 21:57 | Karma článku: 5,80 | Prečítané:  1525x

Dnes som sa prehrabával v starých fotkách na počítači a našiel som fotogalériu z minuloročnej dovolenky v Čiernej Hore. Pred cestou do tejto Balkánskej krajiny som mal predsudky... Avšak vďaka internetu sa má možnosť človek o krajine dozvedieť viac.

Základné info: oficiálne platidlo - EURO (Euro používajú za národné platidlo ako jediná krajina, ktorá nie je členom EÚ) - takže žiadne starosti s výmenou peňazí a ubytovanie v oblasti Národného parku Durmitor nie je potrebné rezervovať dopredu. Čo viac treba - už len vybrať vhodný termín, naplánovať cestu a ide sa...

S tou cestou to bola lotéria. Naše putovanie začalo v Košiciach, smerom na Miškolc, Budapešť, Szeged cez Belehrad, Čačak, Prjepolje smerom na severozápad Čiernej Hory. Po 15 hodinách cesty sme zakotvili v dedine Žabljak, ktorá je podľa všetkých bedekrov "vstupnou bránou" do NP Durmitor (mali pravdu :)).

S nájdením ubytovania tam nebol veľký problém - dokonca tam celkom dobre fungovalo Turistické inofrmačné centrum. Slečna plynulou angličtinou /staršie ročníky by mohli kľudne oprášiť ruštinu/ nám ponúkla na výber niekoľko možností ubytovania, z ktorých sme si vybrali útulnú chatku na okraji dediny s krásnym výhľadom na hory.

Nasledovali 3 dni turistiky, kde sa nám podarilo nakoniec zdolať aj najvyšší vrch - Bobotov kuk (2534 m.n.m.). Turistika v Durmitore je príjemná, turistické chodníky sú viac menej značené (všetky jednou farbou - červenou). V Žabljaku sa nachádza niekoľko off-road taxíkov, ktorými sa môžete odviezť na opačnú stranu NP, odkiaľ je možné realizovať turistické výstupy krížom cez celý NP.

Čo nás prekvapilo vysoko v horách - tak to bol salaš a divo žijúce kone. Na salaši sa dal kúpiť syr, mlieko, žinčica... K tým koníkom - vyzerali nádherne, ale nedoporučujem približovať sa k nim (on by ťa kousnul).

Z tak krásnej prírody sa nám trochu ťažko odchádzalo smerom na juh k moru. Nakoľko sme nemali nič rezervované, zvolili sme stratégiu, že budeme hľadať miesto, ktoré sa nám bude páčiť a tam pohľadáme nejaké ubytovanie. Lokalitu sme po nejakom hľadaní našli - mestečko Sv. Štefan. Nakoľko bola nedeľa podvečer, mali sme trochu problém s nájdením voľného ubytovania za rozumnú cenu. Nakoniec, po nejakých 2 hodinkách obehovania sa nám niečo podarilo nájsť. V pondelok však nás už miestni oslovovali s ponukou ubytovania (takže nabudúce bude potrebné vybrať lepší deň na presun k moru).

Cestu späť sme volili po Jadranskom pobreží s prenocovaním v Chorvátsku a malou zastávkou na Plitvička jezera. Musím uznať, že chorvátska diaľnica je oveľa vhodnejšia na cestovanie, než lokálne cesty v Srbsku.

V prílohe prikladám aj zopár /podľa mňa/ najzaujímavejších fotiek z tejto dovolenky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?